Dopravná situácia bola v Bratislave už dosť hrozivá. Dovolím si tvrdiť, že sa každým dňom zhoršovala. Áut pribúda, zápchy sú pravidlom, ktoré musí každý občan Bratislavy zvládať každý deň. Je to proste pravidlo, ktoré platí vždy. No dňa pätnásteho februára roku dvetisíc devätnásť sa dopravná situácia ešte viac zhoršila, pretože sa začalo s dlho pripravovanou rekonštrukciou ciest v okolí prístavného mosta. Tento most je snáď najdôležitejším mostom v celej Bratislave a prechádzajú po ňom desať tisícky áut denne. Zápchy na ňom sú pravidelnou súčasťou dňa. Po dostavaní rekonštrukčných prác by sa však toto malo nadobro zmeniť.

Dnes ráno som cestovala do práce po prístavnom moste. Samozrejme, autobusom. Odporúčania hovorili jasne, že občania by mali presadnúť z áut do autobusov, preto linky 201 a 202 premávajú zadarmo. Nie je len taká tajná informácia, aj v samotnom autobuse je to napísané. Mnoho ľudí poslúchlo toto odporúčanie, preto sa vraj situácia o dosť nezhoršila. Uvidíme, ako to bude prebiehať aj naďalej.
Cesta na prístavný most bola prekvapivo plynulá. Žiadna zápcha. To ma veľmi milo prekvapilo, pretože na tom mieste sme vždy niekoľko minút stáli, aby sme sa dostali na samotný most. Zabudla som dodať, že som išla smerom z Petržalky do Ružinova okolo ôsmej hodiny ráno.

No, zjazd z prístavného mosta už nebol až taký plynulý. Priam, sme sa vliekli. Neviem, prečo neodpustili cestovné aj za túto linku, pretože cesta sa výrazne predĺžila. Na autobus som išla o niečo skôr ako obvykle, no aj tak som prišla neskoršie ako som chcela. Nabudúce musím ísť ešte skôr a dúfam, že sa to nebude časom zhoršovať. Sú to moje posledné mesiace v Bratislave a preto by som bola veľmi nerada, keby som počas nich musela cestovať čím ďalej, tým dlhšie. Je to poriadna otrava, keď človek musí cestovať dlhé hodiny na miesto určenia namiesto pár minút.