Je zvláštne, že v dnešnej dobe, kedy sa viem k všakovakým informáciám dostať pomocou niekoľkých klikov, väčšina ľudí, ani len netuší čo kupuje. Reč je hlavne o zložení jednotlivých potravín. Pred pár rokmi bolo napríklad v kurze nenakupovať výrobky, ktoré obsahujú glutaman sodný. Výrobcovia akoby sa zbláznili a toto dochucovadlo prestali používať, pretože ľudia zo všetkých strán počúvali o jeho škodlivosti. Mnohí z nich túto informáciu stále opakovali aj v reklamách, aby sme si boli istý, že sa v ich produktoch so žiadnym glutamanom nestretneme. Ostatné škodlivé prísady, však v týchto výrobkoch ostali. Väčšinou ide o konzervačné látky, alebo farbivá. Ale keďže o nich nebolo toľko povedané, zákazníci nakupujú ďalej a sú spokojní, že svojmu zdraviu neškodia.

 
Aké nám z toho plynie ponaučenie? Začnite čítať informácie na obaloch. Zaberie vám to maximálne tridsať sekúnd. Navyše to stačí urobiť raz a budete vedieť, či daný tovar kupovať, alebo nie. dnes už vôbec nie je pravda, že potraviny bez „svinstiev“ sú niekoľkokrát drahšie. Mnohokrát je to dokonca naopak. Keďže máme k dispozícii internet, nie je najmenší problém zistiť, ktoré látky sú v poriadku, a ktoré naopak nie. Môžete to dokonca spraviť i priamo v obchode.
 
Zamerajte sa hlavne na konzervačné látky, dochucovadlá, zahusťovadlá, umelé farbivá a arómy.Nenechajte sa však zmiesť. Nie všetky éčka sú v skutočnosti zlé. Niektoré patria medzi vyslovene prospešné látky. Dajte si pozor aj na to, ako sú jednotlivé zložky označené. Niektorí výrobcovia používajú celý názov, iní zas iba číselné označenie. V oboch prípadoch si však názov môžete hodiť do internetového vyhľadávača a v priebehu pár sekúnd viete, čo kupujete.

 
Ak si o zložení konkrétneho výrobku zistíte, či patrí medzi tie zdraviu škodlivé, alebo ho môžete konzumovať bez obáv, nemusíte to robiť zas a znova. Je dobré nakupovať istý okruh potravín, pri ktorých viete o ich pôvode a zložení. Tak vás táto detektívna činnosť nebude zdržiavať pri každom nákupe.